More actions
Vytvorená stránka „{{Téma|Oblast=Kategória:Inžinierstvo počítačových systémov|Poradie=10}} Kategória:Inžinierstvo počítačových systémov“ |
Bez shrnutí editace |
||
(20 medziľahlých úprav od rovnakého používateľa nie je zobrazených.) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Téma|Oblast=Kategória: | Téma uvádza základné princípy fungovania elektroniky - aké veličiny a jednotky poznáme, aký je medzi nimi vzťah, ale aj o stručnej histórií, o tom ako prúd preteká obvodom, a prečo vlastne všetky tieto veci fungujú tak ako fungujú. | ||
[[Kategória: | |||
{{Pojmová mapa}} | |||
== História == | |||
=== Objav statickej energie === | |||
V roku 600 pred naším letopočtom [https://sk.wikipedia.org/wiki/T%C3%A1les Táles z Milétu] spozoroval, že ak trieme [https://sk.wikipedia.org/wiki/Jant%C3%A1r jantár] o kožušinu, tak kožušina je priťahovaná jantárom<ref>Magnet Academy (National Maglab) - History of electricity and magnetism (https://nationalmaglab.org/magnet-academy/history-of-electricity-magnetism/timeline/600-bc-1599/)</ref>. Je to jeden z prvých zdokumentovaných prípadov spozorovania prítomnosti statickej elektriny v materiáloch. Statická elektrina je nahromadený náboj na povrchu objektov ktorý vzniká trením alebo separáciou rôznych materiálov. Určite si skúšal trieť svoje vlasy o balón a videl si že balón vlasy dočasne priťahoval. | |||
Avšak, ľudia ktorí žili v tej dobe ešte úplne nechápali aký zásadný objav uskutočnili. Bolo to až oveľa neskôr, v roku 1600, kedy [https://sk.wikipedia.org/wiki/William_Gilbert William Gilbert] zaviedol pojem "elektrina" a študoval elektrostatické javy. Vysvetlil napríklad to, že magnety sa spolu priťahujú a poukázal na to, že naša planéta Zem je vlastne jeden veľký tyčový magnet.<ref>William Gilbert - Slovenská Wikipédia (https://sk.wikipedia.org/wiki/William_Gilbert)</ref> | |||
Nasledujúce roky sa uskutočnili ďalšie významné objavy: | |||
* 1752 - [https://sk.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Franklin Benjamin Franklin] uskutočnil svoj slávny '''pokus s bleskom a šarkanom''', čím dokázal elektrickú povahu blesku. | |||
* 1800 - [https://sk.wikipedia.org/wiki/Alessandro_Volta Alessandro Volta] vynašiel '''prvú elektrickú batériu''' ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Voltov_st%C4%BAp Voltov stĺp]). | |||
=== Elektromagnetizmus === | |||
{{Úvaha|otazka=Ako to, že niektorí ľudia ktorí pozorovali elektrické javy dospeli aj k záverom v oblasti magnetizmu? Nie sú to dve úplne odlišné veci?}} | |||
Nie tak úplne. V roku 1820 [https://sk.wikipedia.org/wiki/Hans_Christian_%C3%98rsted Hans Christian Ørsted] '''objavil súvislosť medzi elektrinou a magnetizmom'''. | |||
V tomto bode sa stretávame s pojmom "[https://sk.wikipedia.org/wiki/Elektromagnetick%C3%A1_indukcia elektromagnetická indukcia]". Bola objavená [https://sk.wikipedia.org/wiki/Michael_Faraday Michaelom Faradayom] v roku 1831, a predstavuje základ pre elektrické generátory. | |||
Faradayov pokus spočíval v tom, že obalil kovový drôt okolo papierového kotúču a konce drôtu pripevnil o galvanometer (čo je v podstate zariadenie, ktoré dokáže zmerať veľkosť elektrického prúdu). Následne vnútri tejto umelo vytvorenej cievky pohyboval tyčovým magnetom. Spozoroval, že ručička galvanometra sa hýbala<ref>Magnet Academy (National Maglab) - Electromagnetic Induction (https://nationalmaglab.org/magnet-academy/watch-play/interactive-tutorials/electromagnetic-induction/)</ref>. Znamenalo to, že magnetické pole dokáže generovať elektrický prúd! | |||
Bolo to až oveľa neskôr, v rokoch 1861 - 1865, kedy [https://sk.wikipedia.org/wiki/James_Clerk_Maxwell James Clerk Maxwell] dokázal že elektrina a magnetizmus sú v skutočnosti dve stránky toho istého javu ktorý sa nazýva [https://sk.wikipedia.org/wiki/Elektromagnetizmus elektromagnetizmus]. Svoje zistenia napokon zjednotil do '''teórie elektromagnetizmu'''. | |||
S elektromagnetizmom sa dnes stretávame každodenne. Elektromagnetické vlny majú viacero podôb - môže sa jednať o rádiové a televízne vlny, Wi-Fi signál, röntgenové žiarenie, infračervené a ultrafialové svetlo, a podobne<ref>James Clerk Maxwell Foundation - Electromagnetic Theory (https://clerkmaxwellfoundation.org/html/electromagnetic_theory.html)</ref>. | |||
== Základné vlastnosti elektrického obvodu == | |||
Poznáme 3 základné veličiny: | |||
* elektrický prúd; | |||
* elektrické napätie; | |||
* elektrický odpor; | |||
Spoluprácu týchto veličín v rámci elektrického obvodu opisuje [[Úvod do elektroniky#Ohmov zákon|Ohmov zákon]], ktorý si vysvetlíme neskôr. Najskôr si poďme vysvetliť význam týchto veličín a predviesť ich stručnú charakteristiku. | |||
=== Ako funguje elektrický obvod? === | |||
[[Súbor:Analógia_elektrického_obvodu_s_vodnou_nádržou.png|náhľad|251x251bod|Analógia elektrického obvodu s vodnou nádržou.]] | |||
Každý elektrický obvod musí obsahovať {{Štítok|emoji=🔌|text=Vodič|farba=rgba(255, 0, 0, 0.25)}} (bežne ide o kov, napríklad meď) a {{Štítok|emoji=🔋|text=Zdroj elektrického napätia|farba=rgba(0, 255, 255, 0.25)}} prípadne {{Štítok|emoji=💡|text=Spotrebiče|farba=rgba(255, 200, 255, 0.25)}}, ktoré používajú elektrickú energiu pre správne fungovanie (môže sa jednať o čokoľvek, od súčiastku rezistora až po klasickú svetelnú žiarovku). Zdroj elektrického napätia navyše obsahuje kladný pól a záporný pól. Predstav si to ako keď meníš štandardnú tužkovú batériu a musíš správne zapojiť <span style="color: red">⊕</span> a <span style="color: green">⊖</span> - koniec koncov, aj táto batéria predstavuje štandardný zdroj napätia, aký môžeme nájsť v elektrických obvodoch. | |||
Princíp elektrického obvodu si vysvetlíme na jednoduchej analógií dvoch nádrží s vodou. Jedna z nich sa nachádza vyššie a druhá nižšie. Vodu z prvej nádrže prenášame pomocou hadice do druhej nádrže, pričom vodu dáva do pohybu výškový rozdiel medzi dvoma nádržami. | |||
Teraz si predstav, že voda je akoby {{Štítok|emoji=⚡️|text=Elektrický prúd}} a hadica je {{Štítok|emoji=🔌|text=Vodič|farba=rgba(255, 0, 0, 0.25)}} cez ktorý prúd prechádza. Výškový rozdiel predstavuje rozdiel potenciálov, teda {{Štítok|emoji=✨|text=Elektrické napätie|farba=rgba(0, 255, 0, 0.25)}} ktoré tlačí vodu (elektróny) cez hadicu. Ak by sme hadicu v určitom bode zúžili, vytvorili by sme {{Štítok|emoji=🫸|text=Odpor|farba=rgba(66, 245, 218, 0.25)}} ktorý sťažuje vode pretekať. | |||
Podobne to funguje aj v elektrickom obvode: | |||
* Elektróny tečú '''od záporného pólu <span style="color: green">⊖</span> ku kladnému''' <span style="color: red">⊕</span>, čo predstavuje {{Štítok|emoji=⚡️|text=Elektrický prúd}}. Je meraný v [https://sk.wikipedia.org/wiki/Amp%C3%A9r ampéroch] (značka: A). | |||
* Na to aby elektróny tiekli, potrebujú {{Štítok|emoji=✨|text=Elektrické napätie|farba=rgba(0, 255, 0, 0.25)}} (= rozdiel potenciálov), čo je v podstate hnacia sila elektrónov (ani voda v príklade vyššie by nemohla tiecť bez výškového rozdielu). Je merané vo [https://sk.wikipedia.org/wiki/Volt voltoch] (značka: V). | |||
* Do obvodu vstupuje aj tretia sila, ktorú označujeme ako {{Štítok|emoji=🫸|text=Odpor|farba=rgba(66, 245, 218, 0.25)}}. Môže sa jednať napríklad o '''stratový výkon''' (to znamená, že energia uniká z obvodu vo forme tepla). Predstav si to, akoby hadica (a jednotlivé elektronické komponenty) bola z materiálu ktorý reaguje na teplo a v určitom bode hadicu zúži, čo spôsobuje ťažší prietok prúdu. Odpor je meraný v [https://sk.wikipedia.org/wiki/Ohm_(jednotka) ohmoch] (značka: Ω). | |||
{{Úvaha|otazka=Vypadá to tak, že odpor je veličina ktorú v obvode nechceme a je spájaná s teplom. Prečo teda obvody nechladíme aby sme sa zbavili tepla a teda aj odporu?}} | |||
Vodiče môžeme skutočne ochladiť a znížiť tak celkový odpor v obvode - takéto vodiče, ktoré vedú prúd s veľmi malým odporom, boli vynájdené a nazývajú sa [https://sk.wikipedia.org/wiki/Supravodivos%C5%A5 supravodiče]. Avšak, má to problém - na to, aby sme dosiahli skutočne zanedbateľný odpor (teda, odpor blížiaci sa k nule) potrebujeme vodič ochladiť na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Absol%C3%BAtna_nula absolútnu nulu] (−273,15 °C), čo je v bežnej domácnosti problém. | |||
==== Náboj ==== | |||
Medzi základné vlastnosti hmoty patrí aj '''elektrický náboj'''. Má značku '''Q''' a jednotku '''C''' (''Coulomb''). Môžeš si ho predstaviť ako "množstvo elektriny" v objekte. Najmenší náboj v prírode je náboj elektrónu: -1.602 × 10<sup>-19</sup> C. | |||
V praxi: | |||
* Nahromadenie náboja spôsobuje statickú elektrinu. | |||
* Tok náboja vytvára {{Štítok|emoji=⚡️|text=Elektrický prúd}}. | |||
* Rozdiel v množstve náboja medzi dvoma bodmi vytvára {{Štítok|emoji=✨|text=Elektrické napätie|farba=rgba(0, 255, 0, 0.25)}}. | |||
== Ohmov zákon == | |||
Presúvame sa krátko pred Faradayovým objavom, do roku 1827. Vtedy [https://sk.wikipedia.org/wiki/Georg_Simon_Ohm Georg Ohm] sformuloval '''[https://sk.wikipedia.org/wiki/Ohmov_z%C3%A1kon Ohmov zákon]''', ktorý je základom pre pochopenie vlastností elektrických obvodov. Zákon hovorí, že:<blockquote>Elektrický prúd pretekajúci v uzavretom elektrickom obvode je priamo úmerný napätiu zdroja a nepriamo úmerný elektrickému odporu obvodu (vzorec: <math>R = \frac{U}{I} </math>).</blockquote>Ohmov zákon patrí jednoznačne medzi najdôležitejšie zákony v elektrickom obvode. Podľa vzorca vyššie vieme predpovedať, aké hodnoty veličín by pri jednej neznámej mal elektrický obvod obsahovať. Je to dôležité pre to, aby sme zabezpečili stabilitu a bezpečnosť elektrických zariadení. Napríklad, LED dióda nemôže mať priveľký odpor (príliš veľa tepla), inak by sa odpálila a permanentne poškodila.{{Téma|Oblast=Kategória:Základy elektrotechniky a elektronických súčiastok|Poradie=10}}{{Kvíz}} | |||
== Referencie == | |||
<references /> | |||
[[Kategória:Základy elektrotechniky a elektronických súčiastok]] |
Aktuálna revízia z 17:39, 3. september 2024
Téma uvádza základné princípy fungovania elektroniky - aké veličiny a jednotky poznáme, aký je medzi nimi vzťah, ale aj o stručnej histórií, o tom ako prúd preteká obvodom, a prečo vlastne všetky tieto veci fungujú tak ako fungujú.
História
Objav statickej energie
V roku 600 pred naším letopočtom Táles z Milétu spozoroval, že ak trieme jantár o kožušinu, tak kožušina je priťahovaná jantárom[1]. Je to jeden z prvých zdokumentovaných prípadov spozorovania prítomnosti statickej elektriny v materiáloch. Statická elektrina je nahromadený náboj na povrchu objektov ktorý vzniká trením alebo separáciou rôznych materiálov. Určite si skúšal trieť svoje vlasy o balón a videl si že balón vlasy dočasne priťahoval.
Avšak, ľudia ktorí žili v tej dobe ešte úplne nechápali aký zásadný objav uskutočnili. Bolo to až oveľa neskôr, v roku 1600, kedy William Gilbert zaviedol pojem "elektrina" a študoval elektrostatické javy. Vysvetlil napríklad to, že magnety sa spolu priťahujú a poukázal na to, že naša planéta Zem je vlastne jeden veľký tyčový magnet.[2]
Nasledujúce roky sa uskutočnili ďalšie významné objavy:
- 1752 - Benjamin Franklin uskutočnil svoj slávny pokus s bleskom a šarkanom, čím dokázal elektrickú povahu blesku.
- 1800 - Alessandro Volta vynašiel prvú elektrickú batériu (Voltov stĺp).
Elektromagnetizmus
Ako to, že niektorí ľudia ktorí pozorovali elektrické javy dospeli aj k záverom v oblasti magnetizmu? Nie sú to dve úplne odlišné veci?
Nie tak úplne. V roku 1820 Hans Christian Ørsted objavil súvislosť medzi elektrinou a magnetizmom.
V tomto bode sa stretávame s pojmom "elektromagnetická indukcia". Bola objavená Michaelom Faradayom v roku 1831, a predstavuje základ pre elektrické generátory.
Faradayov pokus spočíval v tom, že obalil kovový drôt okolo papierového kotúču a konce drôtu pripevnil o galvanometer (čo je v podstate zariadenie, ktoré dokáže zmerať veľkosť elektrického prúdu). Následne vnútri tejto umelo vytvorenej cievky pohyboval tyčovým magnetom. Spozoroval, že ručička galvanometra sa hýbala[3]. Znamenalo to, že magnetické pole dokáže generovať elektrický prúd!
Bolo to až oveľa neskôr, v rokoch 1861 - 1865, kedy James Clerk Maxwell dokázal že elektrina a magnetizmus sú v skutočnosti dve stránky toho istého javu ktorý sa nazýva elektromagnetizmus. Svoje zistenia napokon zjednotil do teórie elektromagnetizmu.
S elektromagnetizmom sa dnes stretávame každodenne. Elektromagnetické vlny majú viacero podôb - môže sa jednať o rádiové a televízne vlny, Wi-Fi signál, röntgenové žiarenie, infračervené a ultrafialové svetlo, a podobne[4].
Základné vlastnosti elektrického obvodu
Poznáme 3 základné veličiny:
- elektrický prúd;
- elektrické napätie;
- elektrický odpor;
Spoluprácu týchto veličín v rámci elektrického obvodu opisuje Ohmov zákon, ktorý si vysvetlíme neskôr. Najskôr si poďme vysvetliť význam týchto veličín a predviesť ich stručnú charakteristiku.
Ako funguje elektrický obvod?

Každý elektrický obvod musí obsahovať 🔌 Vodič (bežne ide o kov, napríklad meď) a 🔋 Zdroj elektrického napätia prípadne 💡 Spotrebiče, ktoré používajú elektrickú energiu pre správne fungovanie (môže sa jednať o čokoľvek, od súčiastku rezistora až po klasickú svetelnú žiarovku). Zdroj elektrického napätia navyše obsahuje kladný pól a záporný pól. Predstav si to ako keď meníš štandardnú tužkovú batériu a musíš správne zapojiť ⊕ a ⊖ - koniec koncov, aj táto batéria predstavuje štandardný zdroj napätia, aký môžeme nájsť v elektrických obvodoch.
Princíp elektrického obvodu si vysvetlíme na jednoduchej analógií dvoch nádrží s vodou. Jedna z nich sa nachádza vyššie a druhá nižšie. Vodu z prvej nádrže prenášame pomocou hadice do druhej nádrže, pričom vodu dáva do pohybu výškový rozdiel medzi dvoma nádržami.
Teraz si predstav, že voda je akoby ⚡️ Elektrický prúd a hadica je 🔌 Vodič cez ktorý prúd prechádza. Výškový rozdiel predstavuje rozdiel potenciálov, teda ✨ Elektrické napätie ktoré tlačí vodu (elektróny) cez hadicu. Ak by sme hadicu v určitom bode zúžili, vytvorili by sme 🫸 Odpor ktorý sťažuje vode pretekať.
Podobne to funguje aj v elektrickom obvode:
- Elektróny tečú od záporného pólu ⊖ ku kladnému ⊕, čo predstavuje ⚡️ Elektrický prúd. Je meraný v ampéroch (značka: A).
- Na to aby elektróny tiekli, potrebujú ✨ Elektrické napätie (= rozdiel potenciálov), čo je v podstate hnacia sila elektrónov (ani voda v príklade vyššie by nemohla tiecť bez výškového rozdielu). Je merané vo voltoch (značka: V).
- Do obvodu vstupuje aj tretia sila, ktorú označujeme ako 🫸 Odpor. Môže sa jednať napríklad o stratový výkon (to znamená, že energia uniká z obvodu vo forme tepla). Predstav si to, akoby hadica (a jednotlivé elektronické komponenty) bola z materiálu ktorý reaguje na teplo a v určitom bode hadicu zúži, čo spôsobuje ťažší prietok prúdu. Odpor je meraný v ohmoch (značka: Ω).
Vypadá to tak, že odpor je veličina ktorú v obvode nechceme a je spájaná s teplom. Prečo teda obvody nechladíme aby sme sa zbavili tepla a teda aj odporu?
Vodiče môžeme skutočne ochladiť a znížiť tak celkový odpor v obvode - takéto vodiče, ktoré vedú prúd s veľmi malým odporom, boli vynájdené a nazývajú sa supravodiče. Avšak, má to problém - na to, aby sme dosiahli skutočne zanedbateľný odpor (teda, odpor blížiaci sa k nule) potrebujeme vodič ochladiť na absolútnu nulu (−273,15 °C), čo je v bežnej domácnosti problém.
Náboj
Medzi základné vlastnosti hmoty patrí aj elektrický náboj. Má značku Q a jednotku C (Coulomb). Môžeš si ho predstaviť ako "množstvo elektriny" v objekte. Najmenší náboj v prírode je náboj elektrónu: -1.602 × 10-19 C.
V praxi:
- Nahromadenie náboja spôsobuje statickú elektrinu.
- Tok náboja vytvára ⚡️ Elektrický prúd.
- Rozdiel v množstve náboja medzi dvoma bodmi vytvára ✨ Elektrické napätie.
Ohmov zákon
Presúvame sa krátko pred Faradayovým objavom, do roku 1827. Vtedy Georg Ohm sformuloval Ohmov zákon, ktorý je základom pre pochopenie vlastností elektrických obvodov. Zákon hovorí, že:
Elektrický prúd pretekajúci v uzavretom elektrickom obvode je priamo úmerný napätiu zdroja a nepriamo úmerný elektrickému odporu obvodu (vzorec:
).
Ohmov zákon patrí jednoznačne medzi najdôležitejšie zákony v elektrickom obvode. Podľa vzorca vyššie vieme predpovedať, aké hodnoty veličín by pri jednej neznámej mal elektrický obvod obsahovať. Je to dôležité pre to, aby sme zabezpečili stabilitu a bezpečnosť elektrických zariadení. Napríklad, LED dióda nemôže mať priveľký odpor (príliš veľa tepla), inak by sa odpálila a permanentne poškodila.
Referencie
- ↑ Magnet Academy (National Maglab) - History of electricity and magnetism (https://nationalmaglab.org/magnet-academy/history-of-electricity-magnetism/timeline/600-bc-1599/)
- ↑ William Gilbert - Slovenská Wikipédia (https://sk.wikipedia.org/wiki/William_Gilbert)
- ↑ Magnet Academy (National Maglab) - Electromagnetic Induction (https://nationalmaglab.org/magnet-academy/watch-play/interactive-tutorials/electromagnetic-induction/)
- ↑ James Clerk Maxwell Foundation - Electromagnetic Theory (https://clerkmaxwellfoundation.org/html/electromagnetic_theory.html)