More actions
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| (2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.) | |||
| Riadok 68: | Riadok 68: | ||
|type="{}"} | |type="{}"} | ||
Tri oblasti bipolárneho tranzistora sú: { emitor|báza|kolektor }, { báza|emitor|kolektor } a { kolektor|emitor|báza }. | Tri oblasti bipolárneho tranzistora sú: { emitor|báza|kolektor }, { báza|emitor|kolektor } a { kolektor|emitor|báza }. | ||
{Ako nazývame logický systém, ktorého výstup závisí nielen od vstupu v danom čase, ale aj od vstupov v predchádzajúcom čase? | |||
|type="()"} | |||
+ Sekvenčný logický systém | |||
- Kombinačný logický systém | |||
- Paralelný logický systém | |||
- Sekvenčno-kombinačný logický systém | |||
|| Taký ani neexistuje... | |||
{Ako nazývame logický systém, ktorého výstup závisí iba od kombinácie vstupov v danom čase? | |||
|type="()"} | |||
+ Kombinačný logický systém | |||
- Sekvenčný logický systém | |||
- Momentálny logický systém | |||
- Optimálny logický systém | |||
{Ako definujeme diskrétny čas? | |||
|type="()"} | |||
+ Postupnosť diskrétnych bodov v časovom kontinuu | |||
|| Správne! | |||
- Za ktorý logický obvod vykoná danú funkciu | |||
|| Z časti je to pravda, ale nie je to správna definícia diskrétneho času (ovoríme o všeobecnej definícii diskrétneho času) | |||
- Vnútorný čas | |||
|| Toto nie je definícia | |||
- Skrytý čas | |||
|| Toto nie je definícia | |||
{Ako sa nazývajú vnútorné veličiny logického systému? | |||
|type="()"} | |||
+ Stavové | |||
- Vnútorné | |||
|| Vnútorné veličiny sa nazývajú vnútorné veličiny, samozrejme... 🙄 | |||
- Vrcholové | |||
- Funkčné | |||
- Vstupné | |||
- Vstupno-výstupné | |||
{Sú systémy s programovanou logickou funkciou lacnejšie riešenie? | |||
|type="()"} | |||
+ Závisí to od výpočtovej zložitosti danej logickej funkcie | |||
|| Správne! Logicky to dáva zmysel: naprogramovať môžeme aj obvod ktorý realizuje jednoduchú <code>NAND</code> operáciu. Ale ak by sme išli do nejakého obchodu a povedali, aby nám vyhotovili obvod ktorý naopak realizuje veľke množstvo logických operácii, technické vyhotovenie tohto obvodu bude samozrejme náročnejšie, a tým pádom aj drahšie, keďže obchodníci si chcú vykompenzovať úsilie ktoré do realizácie vložili - vyššou cenou. | |||
- Vždy sú lacnejšie | |||
|| Nie vždy | |||
- Cena je vždy rovnaká | |||
|| Nie vždy | |||
- Vždy sú drahšie | |||
|| Nie vždy | |||
- Cena sa nemení | |||
|| Ak by sa nemenila, tak by som sa nepýtal | |||
{Má analýza logického obvodu jednoznačné riešenie? | |||
|type="()"} | |||
+ Áno, analýza má jednoznačné riešenie | |||
|| Správne! Dáva to zmysel: analýza logickej siete je vlastne iba transformácia orientovaného ohodnoteného multigrafu do konkrétneho algebraického výrazu ktorý obsahuje operácie boolovej algebry. To znamená, že je to ekvivalentné, a teda výsledkom každej analýzy logickej siete je vždy nejaký výraz (ak je teda logická sieť správne nakreslená). | |||
- Nie, riešenie nemusí byť jednoznačné | |||
- Závisí to od realizovateľnosti danej logickej funkcie | |||
|| Pri analýze logickej funkcie máme k dispozícii logickú sieť - nejedná sa o technické vyhotovenie, a môžeme teoreticky abstraktne popísať aj súčiastky ktoré neexistujú. | |||
{Ak má logický systém 4 vstupy, koľko bude mať výstupov? | |||
|type="()"} | |||
+ Môže mať ľubovoľný počet výstupov | |||
|| Správne | |||
- Počet výstupov musí byť vždy zhodný s počtom vstupov | |||
|| A toto je čo: {{#display_diagram:Drawio:Logický systém s jedným vstupom a viacerými výstupmi}} | |||
- Práve jeden | |||
|| Nesprávna odpoveď, môže mať aj viac. | |||
</quiz> | </quiz> | ||
[[Kategória:Kvíz]] | [[Kategória:Kvíz]] | ||
[[Kategória:Základy elektrotechniky a elektronických súčiastok]] | |||
Aktuálna revízia z 17:17, 5. október 2024